Spasenie z milosti

Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali. List Efezským 2,8-10

Písmo hovorí o spasení , záchrane človeka, že sa deje z milosti - milosťou. Čo znamená milosť? Udeľuje sa právoplatne odsúdenému zločincovi, ktorý inak nemá šancu byť zachránený od spravodlivého trestu. Na milosť človek nikdy nemá zákonný nárok, o milosť sa vždy iba pokorne prosí. Sudca, alebo vládca, kráľ či prezident sa sám slobodne rozhodne, či milosť udelí, alebo nie. Písmo nám ukazuje, že Boh sa už v Kristovi nad hriešnikmi zmiloval, že ponúka milosť, ale iba tým, ktorí sú si vedomí svojej viny pred Ním. Tým, ktorí uznajú spravodlivý Boží súd, ktorý odsudzuje každý hriech. V pohľade na spravodlivosť nám Písmo ukazuje iba dve skupiny ľudí: dokonalí, spravodliví a hriešni. Dokonalým a spravodlivým bol iba jediný človek - Pán Ježiš Kristus. Písmo o ňom píše: "ktorý neučinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ústach lesť." ( 1.Petra 2,22). O nás všetkých ostatných ľuďoch platí výrok Boží: "Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva" (Rimanom 3,23).

Hriešny človek bez Krista je pod súdom Božím, potrebuje byť spasený - zachránený. A to len milosťou. Hriešnik sa neodvoláva na seba, že sa snažil byť dobrým, že aj veľa dobrého urobil v živote ( čo je istotne pravda). Odvoláva sa na Božiu milosť, ktorá je veľká - vtedy je vypočutý. Keď sa modlil v chráme farizej odvolával sa na to, že sa postí, dáva desiatky, ďakoval, že nie je ako ostatní ľudia. Publikán sa odvolával iba na Božiu milosť: "Buď milostivý mne hriešnemu!" Pán Ježiš povedal, že on odišiel domov ospravedlnený a nie farizej. ( Evanjelium podľa Lukáša 18,9-14).

Človek , ktorý verí Božiemu slovu sa neporovnáva s inými ľuďmi , lebo si vždy nájde zástup tých, ktorí sú horší od neho. Porovnáva sa iba s dokonalými požiadavkami Božími a s Pánom Ježišom Kristom, svätým človekom. Vtedy človek prijíma Boží pohľad na seba a nie ten ľudský, relatívny. Uznáva, že Boh má pravdu, keď spravodlivo súdi hriech, pokorí sa pred Bohom, činí pokánie a môže byť z Božej milosti skrze vieru spasený a ospravedlnený.