Kristus a zástupy

Pán Ježiš Kristus v čase svojej verejnej služby pútal na seba pozornosť veľkých zástupov. Evanjeliá často popisujú davy, ktoré sa na Ježiša tlačili, aby ho videli, počuli, dotkli sa ho. Možno často boli najbližšie pri ňom tí z najostrejšími lakťami - aj zo zvedavosti a všetečnosti. Veľa krát zástup okolo len zavadzal tým, ktorí po ňom úprimne túžili. Je zvláštne, ale ľudia sa dodnes v tomto nezmenili. Mnohí sa ku Kristovi tlačia, tisnú, aby si ho prisvojili, privlastnili - snáď tak ako sa ľudia tlačia v obchodoch pri akciách a zľavách. Mnohým ľuďom snáď bráni osobne spoznať Pána Ježiša Krista práve ten mnohý zástup okolo neho. Ľudia sa nevedia predrať až ku Ježišovi pre množstvo takzvaných nábožných ľudí, ktorí tých úprimných skôr odrádzajú, pre množstvo obradov, ktorým nerozumejú, pre ľudské hierarchie a úrady, ktoré Boh nezriadil. Aká je to smutná pravda. Ale pravá túžba si vždy nájde cestu a tiež Pán Ježiš vie vidieť takú túžbu a vie jej aj pomôcť. Raz , keď Pán Ježiš učil v istom dome a zišiel sa zástup okolo domu, že sa už nemohli pomestiť ani ku dverám, štyria muži nesúci na posteli svojho porazeného priateľa, vyšli na dom, rozobrali strechu a spustili priateľa aj s posteľou priamo pred Pána Ježiša. Písmo zaznamenáva, že Pán Ježiš vidiac ich vieru povedal mu: "Človeče, odpustené sú ti tvoje hriechy!" A človek bol napokon aj uzdravený a vstal z postele a odišiel do svojho domu oslavujúc Boha. ( Lukáš 5,17-26). Aj také bývajú cesty ku Pánovi Ježišovi pre tých, ktorí ho skutočne hľadajú a nenechajú sa odradiť žiadnymi prekážkami.

Pán Ježiš vedel aj v zástupe a tlačenici poznať, kedy z neho vyšla moc a niekto bol uzdravený. Hovorí nám o tom príbeh o žene, ktorá v zástupe odzadu pristúpila k Ježišovi a dotkla sa lemu jeho rúcha a hneď bola uzdravená. Táto žena 12 rokov trpela na krvotok. Podľa Mojžišovho zákona bola nečistá a mala byť izolovaná od spoločnosti, každý kto by sa jej dotkol, bol by nečistý ( 3.Mojžišova 15,19). Pán Ježiš sa však pre ňu stal životnou nádejou a tak prekonala všetky prekážky zástupu aj všetok strach z odhalenia jej choroby a len tajne odzadu sa ho dotkla - a bola uzdravená . Pán Ježiš jej povedal: "Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila, choď v pokoji!" (Lukáš 8,40-48). A bola to skutočne viera v jej srdci, v ktorom si povedala: "Len keď sa dotknem jeho rúcha, budem uzdravená." Takúto nádej a vieru vzbudzuje Pán Ježiš Kristus v mnohých utrápených dušiach a tí, ktorí na neho vložili svoju nádej - aj napriek prekážkam - neboli nikdy zahanbení a zakúsili, že je Pán dobrotivý.

Tí, ktorí chceli vidieť Ježiša zblízka iba zo všetečnej zvedavosti , odišli naprázdno. Herodes sa tiež tešil, keď k nemu priviedli súdeného Ježiša, že konečne ho zblízka spozná a uvidí aj nejaký div, o ktorých mnoho počul. Pán Ježiš pred ním však mlčal. Pilát prišiel do kontaktu s Pánom Ježišom ako jeho vyšetrovateľ a sudca a okrem iného sa ho pýtal: "Či si ty ten kráľ Židov? Ježiš mu odpovedal: Hovoríš to ty sám od seba, a či ti iní povedali o mne?" ( Ján 18,33.34). Tu Pán Ježiš v otázke Pilátovi odkrýva podstatnú a dôležitú vec - či Ho poznáme osobne, skrze vlastné poznanie a presvedčenie, alebo len poznáme a bez skúmania prijímame to , čo nám o ňom hovorili iní - na náboženstve, v kostole, v škole... "A to je ten večný život, aby poznali teba, toho jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." ( Ján 17,3).

Je veľmi smutné, že osobné poznanie Pána Ježiša a osobný vzťah k nemu sa často nahradzuje poznaním a vzťahom skrze rôznych prostredníkov. Keby ľudia aspoň trochu poznali Písmo, poznali by jednoduchú biblickú pravdu: " Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš." ( 1.Timoteovi 2,5). Každý učiteľ a každé náboženstvo, ktoré do vzťahu medzi veriaceho a Boha vkladá iného prostredníka, ako len Pána Ježiša Krista, je proti Božiemu slovu a v rozpore s ním ! Tak sa môže stať náboženstvo, kostol, alebo takzvaná cirkev opäť tým zástupom, ktorý zavadzia, odrádza a bráni veriacim prísť priamo ku Pánovi Ježišovi a len cez neho k Bohu. Skutočná cirkev je spoločenstvo veriacich, kde každý má osobný vzťah k Bohu a pozná ho. Pán Ježiš Kristus prišiel na zem medzi svoj ľud v čase, kedy sa do úlohy prostredníkov medzi Bohom a ľuďmi sami ustanovili zákonníci a a farizeji. Pán o nich takto hovoril: " Na stolici Mojžišovej posadili sa zákonníci a farizeji." (Matúš 23,1), "Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč známosti, sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili." ( Lukáš 11,52). Či aj dnes nie je mnoho tých, ktorý vyhlasujú, že vlastnia kľúče do nebeského kráľovstva ? A takí vraj nevstupujú a iným bránia. Každý jeden musí najprv sám vstúpiť - cestou pokánia a vyznania hriechov, aby potom mohol z milosti Božej aj iným ukazovať cestu, ktorú už prešiel a pozná ju. "Ježiš povedal : Ja som cesta i pravda i život, nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa." ( Ján 14,6)

Zástupy okolo Pána Ježiša dodnes môžu brániť človeku prísť až priamo k Nemu. Ten kto sa neuspokojí s tým, že len cez veľký zástup a dav počuje niečo o Ježišovi, ale túži poznať skutočnú pravdu o Ňom a osobne sa presvedčiť, ten prekoná na ceste za Ním všetky prekážky a Pán mu pomôže a umožní, skrze vieru osobne sa s Ním stretnúť. Pán Ježiš sám takto pozýva:

"Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení a ja vám dám odpočinutie." Matúš 11,28

"Všetko čo mi dáva Otec, príde ku mne a toho , kto príde ku mne, nevyženiem von." Ján 6,37